Etnokultúrne špecifiká v slovenskej a čínskej rozprávke--I.

Autor: Čínske dievča-Chen Lidka Liang 梁晨 | 4.4.2011 o 0:05 | Karma článku: 9,33 | Prečítané:  1978x

Dávno, predávno som si nepozrela svoj blog na SME za tieto roky. Vlani som konečne dokončila trojročné magisterské štúdium na FF UK. Vďaka najvzácnejšej najväčšej pomoci svojej školiteľky a priateľov som dokončila svoju diplomovú prácu s názvom Etnokultúrne špecifiká v čínskej a slovenskej rozprávke. Zväzaná diplomovka teraz s prachom tichučko leží medzi tisíce diplomovkami v knižnici fakulty. Stále je mi tým akosi smutno---však som ju nenapísala len kvôli titulu Mgr. Bola vlastne mojou prvou knižkou. Preto rada by som ju postupne dala na svoj blog. Kiež by ju mohol čítať viac ľudí, bola by som len rada.

 

ABSTRAKT

LIANG Chen Lidka: Etnokultúrne špecifiká slovenskej a čínskej rozprávky.

Cieľ práce: V práci predstavujeme rozprávku ako kultúrnu hodnotu, zamieravame sa na podobnosti a rozdiely v čínskej a slovenskej rozprávke vyplývajúce z odlišnej histórie a národnej mentality. Cieľom je poukázať na ideový zámer, symboly, stvárňovanie hrdinov a témy rozprávok. Ťažiskom práce je jazyková a myšlienková analýza vybraných rozprávok z hľadiska histórie a súčasných umeleckých tendencií. Zistené podobnosti a rozdiely rozprávkových príbehov sú spracované v troch kapitolách. V prehľadných tabuľkách porovnávame postavy a ich charakter, v ktorých porovnáme rozdiely a podobnosti v čínskych a slovenských rozprávkach a sledujeme ich konanie vzhľadom na odlišné kultúrno-spoločenské prostredie.

V práci chceme ukázať, že bez ohľadu na to, že pojem „rozprávka“ sa ako žáner objavil len v 19. storočí, ľudová slovesnosť sa neustále rozvíjala rôznymi formami počas formovaní kultúry v oboch krajinách.. Prostredníctvom vybraných ukážok priblížime charaktery čínskych ľudových rozprávok a porovnáme ich so slovenskými rozprávkami z jazykového a literárneho aspektu. Naším cieľom je zistiť, aký pôvod majú slovenské a čínske rozprávky a predstaviť moderné čínske rozprávky, ktoré sú vlastne skutočnými „ rozprávkami“ podľa definície rozprávky v Európe. Snážíme sa porovnať etnokultúrne špecifiká slovenských a čínskych rozprávok z hľadiska obsahu, štruktúry a jazyka rozprávky, všímame si, ako funguje jazykové klišé a ako sa uplatňujú  číslovky v slovenských a čínskych rozprávkach, aká je typológia postáv. V závere poukazujeme na pozitívne poučenie z rozprávky pre deti a naznačíme, v čom spočíva umelecká hodnota rozprávok.

Kľúčové slová: slovenská rozprávka, čínska rozprávka, etnokultúrne rozdiely, ľudová slovesnosť, typológia slovenských a čínskych rozprávok.


 

PREDHOVOR

Európa a Čína sa nachádzajú na dvoch rôznych koncoch eurázijského kontinentu. Od seba ich oddeľujú zasnežené vrcholky náhornej plošiny Pamír, hrebeň Uralu, púšte a polopúšte Strednej Ázie a stovky sibírskych riek. Avšak napriek tomu obe civilizácie nikdy nestratili vzájomné kultúrne styky, ktoré sprostredkovane či priamo prekonávali všetky prírodné prekážky už od pradávnej histórie. Územie dnešného Slovenska a ľudia žijúci na ňom pod menom Slováci dlho unikali pozornosti ostatného sveta, pretože sa vždy nechtiac skrývalo pod menami iných štátnych útvarov alebo národov. Ale na základe poznávania národnej histórie vidíme, že aj Slovensko prežívalo v minulosti rozličné ťažkosti i svetlé okamihy podobne ako stará Čínska ríša. „Národ môže svoj nečas prežiť len vtedy, ak má svoju kultúrnu a mravnú postať. To ony, tieto dva atribúty, sú jeho koreňmi. Nie zlato a nie meč, ale ony, kultúra a mravnosť, vytvárajú a zachraňujú národ pred náporom toho, čo naň útočí zvonku i z jeho vlastného vnútra.“[1]

V dlhom procese vývoja ľudstva naši predkovia nevytvárali len vznešenú materiálnu kultúru ako výsledok svojej každodennej usilovnej práce. Počas svojho putovania časom a priestorom nám zanechali mnoho vzácnych darov ducha, v ktorých nachádzame obrazy i odkazy múdrosti a mravnosti ľudských činov a v ktorých sa ukazuje čaro a bohatstvo každého národa. K najčistejším duchovným prameňom, s ktorými sa každý človek stretáva už od svojho útleho detstva, patria rozprávky. Môžeme sledovať, koľko múdrosti, koľko radosti i smútku, šťastia aj tragédií sa pretavilo do ľudovej slovesnosti.

Rozprávka patrí k tým najvýraznejším fenoménom ľudovej slovesnosti. Významný súčasný čínsky spisovateľ LU Xun napísal: „ schopnosť vytvorenia slovesnosti obyčajného človeka nemusí byť slabšia ako veľkého spisovateľa.“ Doteraz sa spievajú staré ľubozvučné ľudové piesne v slovenských pokojných dolinách, ktoré isto boli dielom negramotných básnikov.

Slovenčinu som začala študovať práve čítaním textov ľudových rozprávok. S úžasom som tam našla krásne spojenia slov, zrozumiteľné, a pritom hlboké myšlienky v ich celom obsahu. V rozprávke sa skrýva veľký literárny svet, ktorý nie je menej krajší, ako ten náš skutočný. V rozprávkach skoro vždy zvíťazia dobrí ľudia, pozitívne charaktery. Je to možno preto, aby čitateľom priniesli tieto príbehy nekonečnú nádej v spravodlivú budúcnosť a trochu útechy v reálnom živote. Príbehy v rozprávkach pochádzali zo života, ale zázračne kombinujú fantáziu s realitou, preto ich deti, ale aj mnohí dospelí tak obľubujú. Veru, rozprávky nielen mnohokrát presne zodpovedajú na zvedavé otázky detí, ale im aj pomáhajú spoznávať spoločnosť, v ktorej žijú. Rozprávky im poradia, ako by sa mal človek správať vo svete. Príbehy sa podávajú z generácie na generáciu, sú kryštalizáciou múdrosti, umenia a šľachetnej morálky.

Prostredníctvom čínskych a slovenských rozprávok by sme aj v tejto práci mohli vstúpiť do duševného a duchovného sveta dvoch národov. Je to magický výlet, na ceste ktorého sa nám otvárajú brány dvoch kultúr. Poznať druhých a poznať aj sám seba, to je cieľom života pre každého „cestujúceho“, ktorý kráča medzi nebom a zemou.

 

 



[1] SLIACKY Ondrej : Potca Pavlovi Dobšinskému. Bratislava, Literárne Informačné Centrum 2008. 5 s.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?