Etnokultúrne špecifiká v slovenskej a čínskej rozprávke--V.

Autor: Čínske dievča-Chen Lidka Liang 梁晨 | 24.5.2011 o 12:15 | (upravené 24.5.2011 o 15:04) Karma článku: 7,64 | Prečítané:  1871x

1.3.3 Texty z epických piesní a drámy z obdobi  Sung & Jüan V tom období Čína prežívala drancovanie a nájazdy viacerých okolitých nomádskych národov, dokonca mongolská dynastia Jüan bola prvá nečínska dynastia v čínskej histórii, kedy si iný národ než CHAN podmanil úplne celú Čínu. Obyvateľstvo Číny bolo v tých časoch vystavené hroznému utrpeniu. Ľudia museli platiť nomádskym dobyvateľom a okupantom nielen obrovské dane, ale boli aj ich ťažko utláčanými otrokmi. Napriek tomuto hroznému útlaku a zvyšujúcej sa biede ľudu, práve v tomto období nastáva v čínskom literárnom svete veľký rozkvet.

Veľa spisovateľov vtedy vytvorilo mnoho hodnotných diel a v rámci toho vznikol aj nový literárny útvar baladické ľudového rozprávačstvo – EPICKÁ PIESEŇ A DRÁMA[1]. Ako ukážky z toho uvediem aspoň dve najvýznamnejšie diela z tohto obdobia.

Prvé bolo inšpirované pôvodne tchangskou legendou ROZPRÁVANIE O MLADEJ KRÁSAVICI JINGJING. Autor v tomto príbehu vychádzajúc z jej pôvodnej tchangskej predlohy ospieval v ňom slobodnú lásku dvoch mladých ľudí, ktorí majú pevnú vôľu a vytrvalosť vybojovať si svoje šťastie a skutočnú lásku, napriek odporu rodičov i prekážkam vyplývajúcim zo stredovekého konfuciánskeho etického kódexu. Jeho krédom je tu presvedčenie: – Nech má každý človek právo byť celý život bok po boku so svojou životnou láskou! Dnešní ľudia to berú už za čosi úplne normálne, prirodzené a samozrejmé, ale mladí ľudia v Číne sa pred tisíc rokmi nemohli zobrať bez súhlasu rodičov i celého ich rodu. Nemali právo ani slobodu túžiť po svojej láske a museli poslúchať svojich rodičov, koho im oni vyberú za partnera. Preto sa stalo želanie autora tohto príbehu veľmi rýchlo populárne v celej Číne.

Tchangský Príbeh o Jingjing sa skončil šťastne, ale uvediem tu aj iný príbeh, ktorý má naopak smutný koniec. Ten rozpráva o tragickom osude dievčaťa Tou E v období vlády mongolskej dynastie Jüan. To, že títo mongolskí dobyvatelia boli hrozní krutovládcovia, pociťujeme aj pri čítaní toho príbehu. Aj v ostatných literárnych dielach z tohto obdobia je veľmi málo optimizmu či opisov vysnívane krásneho života ich hrdinov, akoby autori v tomto období už pomaly prestávali veriť, že vôbec ešte na svete existuje aj šťastný život. Namiesto toho je v týchto príbehoch omnoho viac nárekov a sťažností na nespravodlivo krutú realitu. Hovorí sa, že literárne dielo je zrkadlom doby, a aj tieto čínske rozprávačské príbehy potvrdzujú, že je to pravda. V príbehu sú použité umelecké prostriedky spájané s fantáziou, zázračným vstupom nebeských síl sa život hrdinu končí. V diele je ponechaná čitateľom možnosť a priestor na voľnú predstavivosť.

Rozprávanie o západnom dvore (《西厢记》)(r. 1295~1307)

Stručný obsah:

Kedysi dávno, v období dynastie Tchang, jeden švárny mládenec, menoval sa Čang, sa vybral na výlet do mesta Pchu Čou. Cestou zachránil krásne šľachtické dievča Jingjing a jej matku zo zámožnej tamojšej rodiny. Mladík bol krásny a vzdelaný a aj dievča bolo veľmi pekné a talentované, a tak všetci ich považovali za priam nebeský pár. Avšak Jingjingina matka nesúhlasila s ich vzťahom, pretože ten chlapec nemal nijakú úradnícku hodnosť, a preto si myslela, že si jej dcéru nezaslúži. Ale Jingjing a Čang sa mali vrúcne radi a dievčine vôbec nevadilo, že jej milý nemá potrebné spoločenské postavenie. Naopak bola nesmierne šťastná, že sa našli v tom obrovskom mori ľudí a zahorela voči nemu naozaj čistou láskou. A keď ho potom jej matka nútila, aby išiel do cisárskeho hlavného mesta urobiť štátne skúšky, žialila, že za ten čas „ nebudú môcť spolu lietať ako vtáci, a teda načo mu je sláva a úspech zo skúšok?“ Keď sa pred jeho odchodom rozlúčili v ich západnom dvore, s plačom mu pošepkala, „Vráť sa mi čo najskôr, nech by bol výsledok skúšok akýkoľvek!“ Mladík, dojatý jej čistou láskou, i tým že mu nedáva nijaké ultimátum, vydal sa na cestu do cisárskeho hlavného mesta. Sám mal na slávu rovnaký názor ako Jingjing a tie skúšky išiel urobiť len kvôli nej. Záver príbehu je v tomto prípade veľmi šťastný. Po zložení skúšok sa vráti k Jingjing a konečne títo dvaja už môžu „spolu lietať slobodne ako dvaja vtáci“.

Žalospev o Tou E (《窦娥冤》)(r.1291)

Stručný obsah:

Tou E bola veľmi dobrosrdečná a statočná mladá žena, ktorá od mala zažívala len samé prekážky a utrpenia. Pochádzala zo vzdelanej rodiny, ale už keď mala tri roky jej zomrela matka a odvtedy sa všetko v rodine strašne zhoršilo. Keď mala trinásť rokov, otec ju vydal, a potom sa starala o svojho chorľavého manžela a jeho matku až kým nezomrel. A tak už v sedemnástich sa stala vdovou. To bolo na ňu príliš veľa bolesti a utrpenia a začala už pochybovať, či vôbec existuje milosrdný Buddha a či vôbec existuje spravodlivosť. Hoci si svoju švagrinú vážila ako svoju matku, tá ju kvôli peniazom chcela znovu vydať. Lenže v starej Číne platilo, že dobré ženy sa nevydajú druhýkrát. To znamená, že žena má byť manželkou len jedného muža! Inak je to neslušné. Tou E preto odmietla prosbu svojej švagrinej, aby sa vydala za muža, ktorého jej vybrala a ktorý ich obe v nebezpečnej situáci zachránil a pod svoju strechu prichýlil. Ten už dokonca jej švagrinej sľúbil za ňu veľa peňazí. Preto keď Tou E za ženu nedostal, strašne sa rozhneval. V zlosti vymyslel hrozný plán: - rozhodol sa jej švagrinú otráviť, v nádeji, že Tou E po jej smrti bude musieť hľadať oporu v ňom a on jej ju, samozrejme, ochotne poskytne. Omylom sa však otrava dostala misky jeho otca a ten okamžite umrel. Chlap začal obviňovať Tou E, že to ona spôsobila a začal ju vydierať, aby sa zaňho vydala, inak ju udá na súd. Tou E však verila, že súd bude spravodlivý a odhalí jej nevinu, a preto sa nezľakla jeho obviňovania. No kto mohol tušiť, že ten sudca bude skorumpovateľný a odsúdi Tou E na smrť?! Chúďatko Tou E si pôvodne myslela, že spravodlivý súd určite rozsúdi, kto je zlý, kto nevinný, no nikto jej na tom súdnom procese nedal za pravdu, a tak ju popravili.Vo svojom zúfalstve a v snahe, aby sa aspoň po smrti dokázala jej nevina vyslovila pred smrťou tri zázračné želania: - nech jej krv po poprave odletí a pokropí tabulu toho sudcovského stola, nech napadá sneh hoci je uprostred leta a nech tu tri roky vôbec neprší. Tak poprosila nebíčko, aby jej tým potvrdilo, že je nevinná. Po chvíľke ako dopovedala tieto želania a ako jej sťali hlavu, zrazu sa obloha zachmúrila, začal fúkať studený severák a z nebies začal padať sneh! A touto tragickou atmosférou príbeh vrcholí. Autor tým vyvoláva v čitateľoch hnev a nenávisť k nespravodlivosti, a tým i chuť bojovať proti súdobým feudálnym vykonávateľom štátnej moci.



[1] Pozn. Autorky : Termín „dráma“ má v tomto období iný význam než ako ho chápu ľudia neskôr. Dráma v období Sung a Jüan bola veľmi populárna medzi najnižšími spoločenskými vrstvami.  Autor takéhoto príbehu si najprv napísal text a potom to ľudoví herci hrali na ulici alebo sa ten príbeh šíril medzi ľuďmi ústne. Aj sami autori zvyčajne pochádzali z chudobných rodín, a preto tak dobre rozumeli životnej realite ľudu. Diela veľmi živo popisujú ťažký život ľudu a ľudia v ich rozuzlení nachádzali nádej podobného východiska z ich krutého života a zároveň i potešenie z počúvania tých príbehov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?