Druhá čínska rozprávka --- Miska plná pokladov

Autor: Čínske dievča-Chen Lidka Liang 梁晨 | 24.6.2014 o 15:24 | (upravené 24.6.2014 o 15:30) Karma článku: 8,60 | Prečítané:  1295x

      Táto čínska rozprávka je známa pre všetkých Číňanov. Prekladala som ju do slovenčiny. Skutočne sa teším, keď sa mi jedného dňa podarí, že vyjde zbierka mojich prekladov čínskych rozprávok na Slovensku. Síce som počula, vraj na Slovensku vydať knihu je ťažšie vydať dcérku...No, rozprávka sa začína:       Kedysi sa obchody, podľa starého čínskeho zvyku, otvárali až na piaty deň po Novom roku. V ten deň sa ľudia väčšinou zvykli takto navzájom zdraviť: „Veľa bohatstva vám prajem!“ Keď majitelia otvorili svoje obchody alebo reštaurácie, zvykli zavesiť na stenu obraz Budhu bohatstva, ktorého všetci uctievali. Verili totiž, ak budú prejavovať svoju priazeň božstvu bohatstva, istotne na nich nezabudne a pomôže im v budúcnosti pri obchodných úspechoch. 

V dnešnej dobe majú po celý rok položenú veľkú sochu Budhu bohatstva priamo na najdôležitejšom mieste pri pokladni. Milé deti, ak ste už niekedy boli v čínskej reštaurácii, všimli ste si ju náhodou hneď za hlavnou bránou? Ak nie, nevadí, na budúce skúste tú sochu objaviť. Uvidíte, že v rukách Budhu je miska plná zlatých mincí, ktoré symbolizujú blahobyt. 

Dnes Vám porozprávam o zázračnej mise pokladov, ktorá dokáže z jedného pokladu vyrábať viac pokladov dovtedy, kým sa až po okraj nimi nenaplní. 

    V starej Číne na začiatku dynastie Ming, viac ako pred 600 rokmi, žil v hlavnom meste Nanťing jeden mladý rybár, ktorý sa volal Vansan Šen. Bol tak chudobný, že už ani malé mince mu vo vrecku necengali, tak ich mal málo. Avšak bol veľmi štedrý a dobrosrdečný a často rozdával svoje ryby chudobnejším starým ľuďom. Za to si ho susedia v dedine nesmierne vážili. 

    Raz v zime padal veľký sneh. Snehové vločky husto tancovali vo vzduchu z neba niekoľko dní. V kuchyni Vansana Šena zostala na stole iba maličká miska ryže, nič iné už nemali. Vansan Šen sa začal báť a vravel svojej žene: „Ak zajtra neprestane sneh padať a nevyjde slnko, budem musieť ísť aj napriek riziku loviť ryby.“ 

    Na druhý deň v čase, keď ostatní susedia slávili čínsky nový rok, malá loďka mladého rybára osamote čerila vody rieky Činchuaj. Bola veľká zima, na hladine rieky plávali kryhy tenkého ľadu. Aj ryby sa schovali na dno rieky a chudák Vansan nemohol chytiť žiadnu, ani malinkú rybičku, ktorej by sa doma mohli najesť. Nevzdával sa však, a vydržal na rieke v zime a chlade celý deň a celú noc. 

    Nadránom pomaly svitali nebeské zore a z diaľky zneli zvuky ohňostrojov, ohlasujúcich príchod nového roka. Vansan Šen cítil veľký hlad aj únavu, od zimy skoro odpadol. Napriek tomu si šepkal:„ Nový rok, nová nádej, ešte musím raz skúsiť chytiť rybku. Možno tentokrát sa mi to podarí.“ Hlboko dýchal a namáhavo spustil sieť do rieky s vypätím všetkých svojich síl. 

    Zrazu sa stalo čosi nezvyčajné. Mladý rybár zacítil veľkú váhu v sieti! „Hurá, určite som chytil veľkú rybu!“ - Vansan sa potešil. Okamžite vytiahol sieť z ľadovej vody, ale namiesto ryby v nej zbadal tmavú keramickú misu, v ktorej nič iné nebolo. Vansan Šen si sklamane vzdychol a zahodil misu naspäť do rieky. Znovu spustil sieť do vody a potichu čakal. Druhýkrát zacítil ťažobu, vytiahol sieť a opäť – v nej sa kolísala tá istá  tmavá keramická misa. Rybár sa nahneval a zachodil misu ďaleko do vody a vesloval loďou opačným smerom proti prúdu. Keď tretí raz vytiahol sieť, stalo sa niečo neuveriteľné - znova bola tá istá nepekná misa v sieti! Mladý rybár ju zobral do rúk a vzdychol si:„ Taká obyčajná misa, čo s tebou mám robiť? Asi naozaj chceš ísť so mnou.“ Tak sa bez úlovku, len s misou  pobral domov. 

    Žena započula jeho kroky a vybehla z domu s nadšením: „Pozri sa! Máme kačku! Minulý mesiac som zašila susedke šaty, včera večer prišla a darovala nám tučnú kačku na nový rok!“ Na tvári Vansan Šena sa po toľkých dňoch trápenia objavil po prvý krát krásny úsmev a vravel jej:„ Nič som nechytil, ale rieka mi dala túto keramickú misu. Hádam by sme mohli do nej nasypať trošku obilia pre našu kačku.“ Večer nechal v mise pár zrniek pšenice, ktorú našli úplne na dne vrecka a potom si šiel oddýchnuť.

    Druhého rána sa jeho žena išla pozrieť na kačku. Aké neuveriteľné prekvapenie uvidela - misa bola plná kvalitnej pšenice a kačka spokojne kvákala s plným bruchom. Spočiatku si jeho žena myslela, či náhodou si Vansan Šen nepožičal pšenicu od suseda pre kačku a nasypal jej, nechtiac, príliš veľa do misy. Pšenicu z misy preto starostlivo zozbierala a kačke nechala len trošku jedla na dne. Večer opäť prišla skontrolovať kačku a znovu našla plnú misu pšenice! Začala sa trochu na manžela hnevať, že nie je dobrý hospodár a zbytočne necháva kačke veľa jedla, veď pšenica je pre nich tak vzácna – a hneď sa na Vansana osopila. Ten sa veľmi prekvapil a vravel jej:„ Ja som kačke len raz nechal pšenicu a potom ty si sa postarala o kačku, nie?“

    Obaja znovu utekali ku kačke, a opäť zbadali plnú misku pšenice. Jeden na druhého sa pozreli a od prekvapenia nedokázali nič povedať. 

    Vansan Šen si zrazu spomenul na misu pokladov z legiend. Je to zázračná misa, nech čokoľvek do nej vložíte, vždy sa to rozmnoží a misa sa zaplní až po okraj. Nadšene chcel svoju misu vyskúšať a vložil do nej poslednú mincu, ktorú s manželkou mali k dispozícii. Z jednej mince vznikli dve, z dvoch štyri, a o chvíľku sa celá misa naplnila ligotavými mincami! Naozaj, toto je skutočná, zázračná, čarodejná misa pokladov! Misa vyzerala úplne obyčajne, ako mohli tušiť, že ona je tou zázračnou misou pokladov?

    Manželia v noci nemohli zaspať od nadšenia. Druhý deň hneď v meste vymenili mince za striebro. Opäť dali strieborné kocky do misy – to sa tak rozmnožilo, že onedlho mohli kockami zaplniť polovicu ich skromného domu. Neskôr vymenili striebrom za zlato, perly, drahokamy a mnohé iné vzácne kamene a šperky a zázračne sa obohatili. 

    Aj keď sa Vansan Šen so ženou stali boháčmi, nikdy nezabudli na svojich chudobných priateľov a známych. Napriek tomu, že nikto iný nemohol zistiť, odkiaľ má také veľké bohatstvo, a veru viacerým to vŕtalo v hlave – Vansan ostal štedrým a dobrosrdečným, preto ho všetci v okolí mali veľmi radi. Vansan Šen nielen pomohol svojim známym, ale urobil mnoho dobročinných skutkov pre svoju dedinu a mesto. Miestnemu úradu venoval peniaze na výstavbu krásnej cesty v meste. V jeho mene sa postavilo veľa hotelov a čajovní, ktoré poskytovali cestujúcim pohodlný oddych. Po niekoľkých rokoch sa chýr o jeho štedrosti rozšíril nielen v meste, ale aj v celej Číne. O jeho dobročinných skutkoch, podpore chudobných a svojho mesta a najmä bohatstve sa dozvedel i najväčší cisár Číny. 

    V tom čase cisár plánoval veľkolepú stavbu – chcel dať postaviť vysoké, pevné hradby okolo hlavného mesta. Nevedel zohnať dostatok financií na svoj projekt. Zrazu si spomenul na dobroprajného darcu – boháča Vansena Šena, ktorý v tom čase vlastnil najväčší majetok v celom meste i jeho okolí. Cisár ho poprosil, aby uhradil polovicu výdavkov a menoval ho dozorcom tejto polovice stavby. 

    Robotníci používali na stavbu hradieb len kvalitnú, pevnú žulu. Aj keď bol celý projekt veľmi ťažko realizovateľný a zložitý, Vansen Šen neváhal pozvať najšikovnejších murárov a stavbárov z celej krajiny a svojim ľuďom platil za materiál i prácu veľké množstvo peňazí. Svoju polovicu hradieb vystaval za veľmi krátky čas a predbehol i cisárskych stavbárov. Cisár sa potajomky čudoval, odkiaľ môže mať Vansan Šen toľko veľa peňazí a drahých kameňov a tajne poslal špiónov, aby zistili, prečo je až taký bohatý. Netrvalo dlho a pôvod bohatstva Vansan Šena sa im podarilo zistiť. 

    Cisár si hneď dal Vansana Šena zavolať k sebe a priamo sa ho opýtal: „Počul som, že máš zázračnú misu, ktorá dokáže z jedného pokladu vytvoriť mnoho. Nech čokoľvek dáš do nej, hneď sa rozmnoží, je to pravda?“ 

    Vansan Šen sa neodvážil klamať. Čestne prezradil svoje neuveriteľné zážitky počas rybačky na rieke Činchuaj. Cisárovi skoro vypadli oči od prekvapenia a chamtivosti. Dôrazne povedal Vansanovi Šenovi:„ Som prvý cisár dynastie Ming, štát potrebuje veľké množstvo peňazí na správu a chod štátu. Požičaj mi tvoju misu pokladov na niekoľko mesiacov. Chcem, aby sa obohatila naša štátna pokladňa.“

    Vansan Šen nemohol odmietnuť dôraznú prosbu cisára a svoju zázračnú misu mu venoval. 

    Cisár bol nesmierne nadšený, že môže vlastniť takúto čarovnú misu. Hladkal ju oboma rukami a hneď do nej vložil veľký vzácny kameň, červený rubín. Celú noc presedel priamo pri mise a na vlastné oči videl, ako sa drahokamy rozmnožili, až kým nezaplnili misu po okraj a trblietali sa jasnočerveným leskom. Cisár od šťastia nevedel, čo má robiť. Hneď sa chcel pochváliť svojim konkubínam, že vlastní zázračnú misu a utekal do ich komnát. Zrazu, neočakávane, cisár sa potkol na prahu dverí a keramická misa sa rozbila! V tom okamihu sa na bambusových kobercoch v celej miestnosti rozkotúľali vzácne červené rubíny.

    Misa, ktorá dokázala vyrábať poklady, sa rozbila na márne kúsky. Myslíte si, že sa rozprávka o nej aj tým skončila? Nie. Milé deti, viete, že až dodnes stojí jedna vysoká brána pri hradbách v starodávnom meste Nanťingu, ktorá sa volá brána pokladov? Vraj cisár, o ktorom sme rozprávali v našej rozprávke, sa veľmi nahneval na seba, ale dal príkaz, aby boli fragmenty misy pokladov uchované pod južnými hradbami pre budúce generácie. A južná brána, pod ktorú zvyšky misy zakopali, odvtedy nesie meno brána pokladov.

    Rozprávku o rybárovi Vansan Šenovi až dodnes rozprávajú v Číne rodičia svojim deťom a starí rodičia vnúčatkám.

  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?