reklama

Slovenčina v Číne

Práve sme skončili záverné skúšky zo slovenčiny teraz. Až do nasledujúceho semestra sme už študovali slovenčinu celé tri roky. Tri roky na štúdium cudzieho jazyka je strašne málo, navyše, že činština je úplne iná ako slovenčina, nemáme podobné jazykové prostredie. To je neuveriteľné ale je veľmi krásne, že po necelých troch rokoch, pomaličky možeme sa rozprávať so slovenskými i českými kamarátmi, aj ked´ ako malé deti, len vieme sa vyjadriť jednoduchými slovami, aj ked´ je veľa smiešnych chýb v konverzácii...ale z toho sme dostali veľku radosť. Slovenčina je našim odborom na univerzite, život nám dal takú priležitosť, aby sme niečím boli spojení s tou nádhernou krajinou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (132)
"ako sa voláš?" "Dobré!"
"ako sa voláš?" "Dobré!" (zdroj: Lidka)

Pekinská univerzita zahraničných štúdii (http://www.bfsu.edu.cn) je zatiaľ jediná univerzita v Číne, kde sa dá študovať slovenčinu. Od roku 1950 vytvorili odbor Československého jazyka. Už máme dlhú tradiciu v štúdiu Bohimie. Vtedy sme este nemali slovenčinu ako samostatný odbor. Študenti študovali češtinu ako hlavný predmet, slovenčina bola ako vedľajší odbor. Vynikajúci študenti dobre ovládali češtinu, väčšina z nich sa stala nádhernými vyslancami slovenskej a čískej kultúry. Až do roku 1993, Česko a Slovensko sa mierne rozlúčili, pri politických alebo obchodných stretnutí medzi Slovenska a Číny, čínski úradníci hovoria len po česky, to je asi škoda, učitelia si vtedy všimli trebu vytvorenia odboru slovenského jazyka. Do roku 2003, konečne „vznikla“ nová trieda slovenského jazyka. A my 24 študenti ako „šťastní“ z celej Činy sa zišli dohromady, vytvorili sme najmladšiu triedu v našej fakulte. Naše susedy trieda Mad´arčiny a Rumumčiny už majú 50 ročnú tradiciu. Majú krásne učebnice, rôzne slovníky...všetko, ktoré nám tak chýbalo. Hovorí sa, že každý začiatok je ťažký. Slovensko sem poslal vynikajúceho profesora, aby sme sa učili spočiatku správnu slovenčinu.

 Naši prvý profesor je spisovateľ, novinár na Slovensku. Daroval nám do katedry svoje knihy. Venoval nám svoje veľa energie s láskou. Teraz si dobre viem predstaviť, ako mu bolo ťažko učiť toľko študentov, ktorí nemali žiaden základ slovenčiny. Poviem pravdu, že som bola nesmierne smutná, ked´ som sa dozvedela, že budem 4 roky venovať slovenčine na univerzite. Ved´ moja túžba bola študovať nemčinu alebo španieľčinu v tejto univerzite. Cez prázdniny, moji kamaráti sa ma veľakrát opýtali : „aký je tvoj odbor na univerzite?“ „Slovenčina.“ Po pauze sekúndy, všetci ihned´ mali veľké oči a kričili : „ No zbohom! SLOVENČINA!!!“ Predsa to bolo smiešne, že vtedy som ani nevedela, ako sa volá hlavné mesto Slovenska. Život je tak magický a neuveriteľný, nik nevie povedať, čo sa stane v budúcnosti. 8. septembra roku 2003 som dostala od pána profesora Fifika slovenské meno Lýdia, v ten deň som práve mala narodeniny. Mala som 19 rokov, a naozaj som cítila v ten deň, že život sa zmení, aj ked´ som ešte nevedela vtedy, ako sa zmení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Tak, nosiac čosi smútok išla som do školy. Na prvom stretutí so slovenským profesorom, počuli sme po prvýkrát v živote, ako sa rozpráva slovenčina. Cítila som sa nadšene aj trošku som sa bála, že nemôžem ju ovládať. Ale všetky strachy pomaličky odišli, kým sme sa kludne učili s tým profesorom. Profosor Fifik bol veľmi milý a láskavý na nás, akoby my sme všetci boli jeho deti. Ale ako učiteľ, bol strašne prisný. Skoro každý deň sme mali malinkú písomnú skúšku. V nasledujúci deň nám povie vysledky skúšok. Profesor bol taký humorný, pri ťažkej chvíli štúdia nám prinasal veľa úsmevov a radosti. Slovenčina už nebola tak ťažká, ako sme si myslela. Postupne sme zvykli tento slovanský jazyk, začil sa mi viac a viac páčiť. Musím povedať, že učiteľ hrá veľmi dôležitu časť pre študentov. Dobrý učiteľ vie vyvolať záujem krytý v štendentoch, ale zlý učiteľ by mohol zničiť vzácny talent študentov.

 Sme veľmi šťastní, lebo sme sa stretli takého učitela, ktorý nás usilovne naučil celým srdiečkom. Akoby nikdy nevedel, čo je únava. V neho sme poznávali Slovákov, tento profesor akoby bol oknom, cez ktoré sme videli jeden milý nádherný národ s zlatým srdcom.  

 Všetci sme mali veľkú chuť študovať slovenčinu a poznávať tú krásnu krajinu. Okrem tohto dobrého profesora, ambasáda SR nám tiež veľmi pomáhala. Venovala nám mnoho krásnych kníh a slovníkov. Ale pri štúdii slovenčiny, zvláštne na začiatku, mali sme veľa vtipov. Pamätám, ked´ sme boli ešte v prvom ročníku, vtedy slovenčina nám išla ešte veľmi ťažko, len krátko sme sa učili. Veľvyslanectvo SR nás pozval po prvýkrát na navštevu. Na obede pri slovenských jedlách, pán bývalý veľvyslanec sa jedného chlapca pýtal s milým úsmevom : „ ako sa voláš ?“ Ten chlapec práve papkal halušky, tiež s takým úsmevom odpovedal pánovi Veľvyslancovi : „ Dobré!“ Bože, chudiatko si myslel, že pán veľvyslanec sa ho pýtal, ako sa mu páčili tie halušky. Všetci sa tak strašne smiali. Po tom ten rozhovor sa stal „typickou konverzáciou“ v našej triedy.

 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Po odchode prvého profesora, v druhom ročníku celý semester sme nemali lektora. Ale jeden slovenský pánko nám prišiel, bol vtedy doktorant na inej univerzite.Volá sa M.Štrba. Každý týždeň nás prednášal dvakrát, aby sme často počuli správnu slovenčinu, a zoroveň nás začal predstaviť slovenskú kultúru a históriu. Sme mu veľmi vd´ační, naučil nás tiež so celým srdom, myslím, že sme viac predsvečení, že Slováci sú veľmi milí. Kým viac a viac sme sa učili, každý urobil veľký pokrok v slovenčine. V konverzácii menej a menej chýb sme robili. Všetci dobre vedia rozdiel medzi „ i “ a „ y „.

 Pred prichodom nového učiteľa, stále nám chýbal slovenský lektor. Veľvyslanectvo SR vždy nám pomáha. Jeden pánko z ambasády často k nám prišiel, nádherne nás prednásal slovenskú históriu, zemepis a obyvateľstvo SR. Je veľmi vzácny a milý človek, vidno, že snážil sa nám ukázať jeho vlasť Slovensko. Vidno, že miluje Slovensko najviac na svete. Vidno, že je veľmi hrdý na Slovensko. To všetko ma veľmi dojalo. Lebo veľmi úprimné nám povedal o Slovensku nielen krásne veci, ale aj slabé strany. Najviac si to vlastne vážim. To je ale nádnerný diplomat v mojich očiach : milovať svoj vlasť, mať otvorené a úprimné srdiečko, a mať vedomosti a múdrosti v sebe. Myslím, že od tohto pánka sme sa nielen dozvedeli, aké údalosti zážilo územie Slovenska, ale dôležitejšie je nastoj k svetu, k životu. Sme tiež veľmi vd´ační k tomu pánkovi, je našim vzácnym učiteľom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Konečne nám prišiel druhý profesor slovenského jazyka. Má botahé skusennosti učiť cudzieho študentov. Na nás je tak jemný a dobrý. Naučil nás viac ako 20 slovenských ľudových pesničiek. Z našej učebne vždy znie krásne slovenské pesničky. Naše sesedy teraz nás veľmi obdivujú. Buchli nohou o zem tým, že tiež chcú mať takého učiteľa.

 Ani sa nám nenazdalo, tri roky už umlznuli. Skúšky sa práve skočili a už sa tešíme na výsledky skúšok a posledné letné prázdniny. Na skúške už nie je taká jednoduchá otázka : „ ako sa voláš ?“ Ale už taká : „ Napíšte názov miesta, kde sa Svätoplukovi najviac páčilo a tam aj zomrel ?“ Teraz ked´ čítam moje predchádzajúce eseje, veľmi sa usmievam. Boli napísané jednoduchými slovami, akoby ich napísalo sedemročné dieťa.

 Pri troch rokoch štúdii, tí nádherní učitelia nám otvorili okno a bránu k Slovensku. Od tej chvíľe, že sa mi začalo páčiť Slovensko a slovenčina, až do teraz, tak milujem Slovensko, túžim viac a viac poznávať tú božskú krajinu, koľko úsilia a energie mi venoval moji milí učitelia, to sa nedá d´akovať slovami. Mam ich mená hlboko v srdiečku, navždy.

 Z nás asi rástu vyborní slovakisti. Aj ja som sa rozhodna, že moja budúcnosť bude spojená so slovenčinou, rada sa venujem slovenčine celý život. Čína aj Slovensko nás vychovávali spolu, viem, že obe krajiny budú na nás hrdé, budeme sa snážiť, aby sme sa stali vyslancami kultúry, aby Číňania a Slováci si lepšie rozumeli, aby dve krajiny vedeli viac o druhej, aby Slovensko a Čína vždy boli priateľmi!  

 

 

 

Čínske dievča-Chen Lidka Liang 梁晨

Čínske dievča-Chen Lidka Liang 梁晨

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Číňanka, vyrástla som v Pekingu. Ked´ som mala 19 rokov,osud mi dal príležitosť študovať slovenčinu. Mojim najväčším snom je písať o Slovensku knihu pre Číňanov, aby viac Číňanov vedelo, aká je táto krásna krajina v strednej Európe. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáCestovanie po krásnej zemidruhá strana nášho svetaMyšlienkyOhňostroj láskySúkromnéživot na Slovenskuživot okolo mňaŽiar nádhernej civilizácie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu